
Sánkovačka
Chladné dni sa míňajú a zubaté slniečko sa ukazuje čím ďalej, tým častejšie. Na rozlúčku so zimou je najvyšší čas. Poriadna snehová guľovačka či sánkovačka bola kedysi samozrejmosťou, no dnes je skôr už vzácnosťou.
Keď sme boli deťmi my, skôr narodení, snehu bývalo až po pás. Záveje, kde len oko dovidelo. Autá na dedine jazdili len veľmi zriedkavo, cesty sa neposýpali. Boli bielučké, celé s utlačeným snehom. Dedinka ,,učupená“ medzi dvoma kopcami, z ktorých po celý deň bolo počuť detský smiech a krik. Biely snehom zasypaný kopec pod Chvojnom ponúkal úžasnú sánkovačku, ktorá rozžiarila oči takmer všetkých detí z dediny. Chvíle zažité na obyčajnom kopci iste utkveli v každej jednej detskej hlavičke. Svorne sme sa v podvečer vracali s červenými zimou vyštípanými líčkami do svojich príbytkov. Hladní, krásne unavení, s hrejivým pocitom teplého domova.
Veľmi by som dopriala dnešným deťom zažiť podobné chvíľky, aby ich po mnohých rokoch tiež hriali na duši. Malý krôčik k tomu sme urobili v chladnom februári 23.2.2015. Sánkovačka na kopci pod Pĺžikovcami bola síce zamrznutá, ale nezabudnuteľná. Domov sme sa vracali poriadne unavení, ale spokojní, že sa nám konečne podarilo takto spolu príjemne stráviť jeden krásny zimný deň. Ďakujem všetkým zúčastneným a dospelým špeciálne za odvahu zabaviť sa opäť ako deti.